Radím DDP.
Požiadala som mladú slečnu o možnosť zverejniť jej príbeh.
-Ak to pomôže ďalším, prečo nie,- súhlasila.
Aj toto je jeden z dôvodov pre ktorý píšem príbehy. Mnohí sa potom dokážu lepšie
vyrovnať so stratou svojich blízkych a vedia ďalej žiť svoj život. Tiež si myslím, že keď budeme mať , čo len malú informáciu o živote potom, aspoň trochu nám to môže pomôcť po smrti, pri rozhodovaní sa kam ďalej.
Keď Lenka prišla ku mne spolu s otcom, hneď vo dverách som zbadala pri nej ducha nejakého muža. Posadili sa. Duch ostal stáť vedľa kresla a nezúčastnene sa pozeral na mňa. Lenka vysvetľovala prečo prišli. Rozprávala veľmi potichúčky. Trošku sa bála. Napokon to za ňu dopovedal otec. Otec zatiaľ na veci mimo realitu neveril. Povedal, že ju tu doviezol na základe jej prosby a preto, že už má nejakú dobu problémy. Nedokáže ani chodiť načas do práce a už priveľmi zasahujú do jej života.
Nedovolila som, aby mi toho povedali príliš veľa a aby nedajbože nejako nespomenuli ducha pri nej. Videla som, že to nieje duch, ktorý bol vo svetle a preto potrebuje pomoc. Mohol by sa neľakať a odísť ešte pred tým, než príde Svetlo alebo bytosti , ktoré by mu na ceste ďalej pomohli. Odišiel by a mohol by parazitovať na niekom inom. Na Lenku pritom prenášal svoje depresívne pocity, ktorých sa samozrejme ani samovraždou nezbavil. Tá potom nechápala, prečo sa takto zmenila a hľadala pomoc.
Otca som hneď poprosila, aby počkal vonku a pustila sa do práce ja. Uzavrela som Lenku do ochranného kruhu. Bol pri nej človek z rodiny, ktorý sa obesil. Ani si neuvedomoval, že je mŕtvy. Ani čas strávený v Lenkinej aure. Nemohol
sa ďalej nijako duchovne vyvíjať, ale potreboval energiu. Pre dve bytosti však nestačila. Lenka bývala energeticky vyčerpaná.
Nemám pocit, že akokoľvek volám vyššie duchovné bytosti, oni tam proste zrazu sú. Aj tu sa dosť rýchlo objavilo Svetlo a duch mohol odísť. Bola som rada, že sa to opäť podarilo.
Lenka začala byť veselšia. Keď prišiel otec čudoval sa, že sa opäť smeje a keď som mu opísala, kto bol pri Lenke, svoj
názor na neviditeľno poopravil. Porozprávali sme sa o všeličom. Vysvetlila som im samozrejme čakry a prezradila aj tajomstvo vody.
Kto si myslí, že týmto moja alebo Lenkina práca skončila, veľmi sa mýli. Nielen to, že na nej ostal otlačok toho, čo prežila a musela pochopiť, že sa toho bude zbavovať postupne a prácou na sebe, ale musí sa aj naučiť mať sa rada aj so
svojimi chybami.
Veľmi ju trápilo, že predtým bola dračica do práce a zrazu nemohla ani upratovať.
Doteraz sa na seba pozerala s hnevom. Poradila som jej, aby sa začala chváliť. Každý deň aby na seba napísala dvadsať pochvál. Za hocičo. Za každú maličkosť.
Prvé tri dni to zrejme mala ťažké a potom mi zavolala.
-Neviem sa rozhodnúť, aký zošit si mám kúpiť na tie pochvaly a to, čo si mám písať.Bála som sa vám zavolať, ale potom som sa rozhodla, že zavolám.
-Pozri zavolať mi môžeš kedy chceš, ak môžem tak dvihnem. Nemusíš sa mi ospravedlňovať za vyrušovanie, buď si istá, že keď nemôžem, nedvihnem alebo Ti poviem, až zavoláš neskôr. Zošit si kúp ten, ktorý sa Ti páči viac, ktorý uznáš
za vhodný Ty. A nezabudni sa pochváliť za odvahu zavolať mi. Vidíš prekonala si prvú vec. Neboj sa, pôjde to aj ďalej.
-Ale ja som zatiaľ nič neupratala.
-No a ? Práca neutečie, veď Ťa to ešte čaká, nie? A potom máš tam priateľa, tak nech uprace on.
– Lenže vždy som to robila ja a teraz nič a on….
Snažila sa mi opísať jeho problém.
-Teraz musíš riešiť seba, nemysli naň. Máš čo robiť so sebou a neboj sa zvládneš to. Nemusíš upratovať všetko naraz. Urob len niečo, napríklad umy jeden hrnček a keď budeš chcieť a vládať urob ešte niečo. Nemysli na to, čo všetko máš robiť. Len na to, čo práve robíš. Jednu jedinú vec. Pochváľ sa za to, čo si urobila.
Vždy, za každú vec, aj keď sa trebárs len učešeš.
– On sa už nemôže vrátiť? Už tu nemôže byť pri mne?- pýtala sa na odvedeného ducha.
-Keď je duch vo svetle, môže nás navštíviť, ale nikdy nám už nemôže ublížiť. Je múdrejší. Aj oni navštevujú tých, ktorých tu nechali a sú zvedaví ako žijú ďalej. Ale už nám neberú energiu. Teraz pri tebe nieje nikto.
-Dobre sa mi sa vami hovorí, som rada, že som zavolala a môžem ešte zavolať, keď budem potrebovať?
-Samozrejme,- odpovedala som jej. Aj mňa potešili jej slová a zohriali ma pri srdiečku, pretože som nepochybovala o jej úprimnosti.
Spomínala som na priateľku Ivanu, ktorá asi pred tromi rokmi upadla do depresie, už nechcela ani vstať z postele. Volala mi a sťažovala sa na neporiadok vládnuci v jej byte. Že musí upratať, ale zároveň nemôže. Myslela na
muža, ktorý ju opustil a ťažko sa stým zmierovala. Mala nemocného otca, veľkú hypotéku aj ďalšie dlhy. Bola na dne a nevedela, či dokáže pracovať. Našla si novú prácu a nevládala nastúpiť. Klobúk dole ako sa s tomu postavil jej nový zamestnávateľ. Dostala odklad.
Ubezpečovala som ju, že nemusí ani upratať. Len keď pôjde na wc, tak nech trebárs odnesie zo stolíka pohár do kuchyne. A keď pôjde druhý krát, môže odniesť ďaľší. Neskôr, ak sa jej bude chcieť, nech utrie stôl. Ale nič nemusí!
Akonáhle z nej spadlo gniavniace slovíčko musím a začala jediným pohárom, pokračovala radostnejšie ďalej. Povedala som jej, čo mi kedysi poradila bývalá svokra. Mimochodom tú mi môžete závidieť a jej rada už pomohla viacerým.
Jej slová:
-Najskôr usteliem, potom urobím poriadok na stole a keď už vidím kúsok čistého, dobre ma to naladí a už ľahko urobím to, čo je potrebné. Umyjem riad, alebo povysávam.
Ivana si postupne si upratala byt. Pochopila, že má riešiť len jeden problém a zariadila si celkom dobrý život. Dnes tieto negatívne nálady pozná a vie sa ich celkom rýchlo svojim spôsobom zbaviť. Je z nej úspešná žena – podnikateľka. A viete čo vie úžasne? Vie sa pochváliť, pozná svoje kvality a púšťa sa do ďalších nápadov. Dokáže nielen žiť, ale aj pomáhať a povzbudzovať ďalších. Neúspech ju neláme, ale posúva ďalej.
Od prvej Lenkinej návštevy prešli asi tri mesiace. Bola nedeľa , keď celá nadšená zavolala a ja som si vypočula, ako už upratuje a dokáže viac. Vrátila sa jej veselšia nálada a chválila sa, ako si už ani nemusí písať pochvaly a predsa to ide. Super.
Príbehom mojej priateľky a Lenky chcem dať nádej, tým ktorí už psychicky nevládzu. Hnevajú sa za to na seba a nevedia ako ďalej. Môže ich ovplyvňovať nejaký duch, ale tiež nemusí a v každom prípade je treba sa povenovať láske k
sebe.
Uvedomiť si, že problémy nepatria do postele. Na to aby sme ich mohli riešiť potrebujeme spánok. V posteli nemusím nič.
Večer, keď idem spať vyzliekam problémy spolu so šatami. Ak sa sprchujem hovorím si, že všetky odtekajú spolu s vodou a na mňa padá zdravie, šťastie, sila a všetko dobré a som pripravená to prijať. Do postele zásadne nosím len toto a tam mám vytvorenú zónu bezpečia a fantázie. Tam môžem byť kým len chcem aj princeznou z rozprávky. Snažím sa udržať si v posteli pozitívnu energiu. Naučiť sa spať, je vynikajúci spôsob na udržanie sily na riešenie problémov. V posteli nemusím nič. Nemusím si dokonca ani programovať ďalší deň. Nič. Tam proste len som a je mi fajn. Som v pohodlí, v bezpečí a môžem sa oddať sneniu.
A čo ešte? Chváliť sa. Vraj samochvála smrdí? Nevadí. Ak sa potrebujeme naučiť mať sa radi, je to najlepší a najlacnejší liek. Pochváľme sa za každú vec a prejavme si aj takýmto spôsobom lásku k sebe. Verte, toto nemá nič spoločné so
sebectvom. Ak sa vieme mať radi, sme so sebou spokojní a žije sa nám ľahšie. Sme šťastnejší a šťastie prenášame aj na tých, čo sú okolo nás.
Spočiatku nám možno pôjde pochvala ťažšie, o to viac si ju musíme dopriať a je dobré si ich spočiatku aj písať. DDP je vynikajúci liek aj na zvýšenie sebavedomia. DENNE DVADSAŤ POCHVÁL.
Lenka s otcom za mnou cestovali pol dňa. Keď som si uvedomila, aké zažili peripetie nielen oni, ale aj ďalší, súhlasila som s návrhom vyskúšať robiť čistenia cez internet a zároveň to naučiť ďalších, aby sa mohli čistiť častejšie navzájom.
Zatiaľ to absolvovali tri dvojice. Prvý krát so mnou. Druhý krát som im ešte robila ochranu a potom som už len skontrolovala, ak si v niečom neboli istí.
Sporadicky sa ma ešte sem tam na niečo opýtajú, ale sú schopní si navzájom pomáhať a čistiť jeden druhého. Sú za to vďační, veď keď pracujete v zdravotníctve alebo domove dôchodcov, negatívna energia sa po čase opäť prilepí a zbytočne zaťažuje. Občas mi tiež zavolajú, či pri nich náhodou niekto nieje. Ubezpečujem Vás, že pri častejšom čistení a posilňovaní svojej aury sa duchovia, ktorí majú nižšie vibrácie na silnú auru nedokážu nalepiť.
Ak vám tento príbeh v niečom pomohol, poďakujte v duchu Lenke, ktorá mi bola inšpiráciou.