Väznené duše. Precitnutia.

júl 25, 2016
 Aj ja som si myslela, že všetko čo robím, je správne a chcela som pre svojho syna všetko len to najlepšie. Chcela som byť tou najlepšou matkou na svete, ale zmýlila som sa. A najhoršie na tom je, že som prišla na to, až keď už tu Marek nie je. To, čo bolo a stalo sa už nezmením, svojmu synovi už život nevrátim, ale dokážem o tom hovoriť a pomôcť ostatným, aby nerobili tie isté chyby a dali svojim deťom nádej a šancu žiť život podľa seba a svojich predstáv. Aj oni majú svoje sny, ktoré si chcú naplniť, vedia, čo chcú, len im treba nechať priestor, aby mali možnosť sa vyjadriť a ísť svojou vlastnou cestou. Oni to vedia a dávajú nám to najavo, len takým svojským spôsobom, typickým pre nich a my to nie vždy akceptujeme. Veľa vecí prehliadame, nevidíme a nechceme vidieť. A viem, o čom hovorím, pretože som sama bola občas hluchá, slepá…

Časť  myšlienok písaných matkou, čo stratila svojho syna , ktorý si siahol na život a potom zistil, že život pokračuje. Pred niekoľkými (asi piatimi) rokmi bola pri mne a jej syn vtedy odišiel do Svetla.         Matky na smrť svojho dieťaťa nezabúdajú a aj ona sa  ešte párkrát objednala na konzultáciu. Nestáva sa to často, ale jej syn Marek  sa mi pri telefonátoch veľakrát ukázal. Jeho slová boli rôzne, ale hlavne matke stále odkazoval:

-Aby žila ďalej svoj život, (verte tomu, že ho často chcela ukončiť).

-Aby bola sama sebou.

– Aby sa spoznala a robila to, čo ju napĺňa a považuje za správne a dôležité vo svojom živote.

-Aby sa hrala.

-Aby sa mala rada , že je dôležitá,  čiže aj aby sa naučila sebaláske a sebaúcte.

Skrátka aby svoj život nepremrhala, ale žila a spoznávala ho. Matka sa medzitým rozviedla a začala žiť samostatne. Tento rok sa prihlásila ku mne aj na  individuálny kurz  žitia a energií.  (Robím ho zatiaľ pre jednotlivcov,  pretože  sa im môžem venovať podstatne lepšie  a  môžme ho podľa potreby a možností z dvoch dní predĺžiť na tri až štyri.Dohodneme sa telefonicky, preto ste sa zatiaľ o ňom nikde nedočítali)

Na kurze sme zistili, že Marek sa pridal ku skupine duchov, ktorí pomáhajú iným duchom prejsť na druhú stranu.

Pomáhajú im PRECITNÚŤ- zobudiť sa do nového života vo Svetle, aby nemuseli ostať pripútaní k zemi.

Tak ako duchovia, ktorí neprešli dimenziou Svetla a zobrali si život, môžu na ľudí pôsobiť negatívne – prenosom svojich negatívnych emócií a myšlienok, tak táto skupina duchov, spolupracujúca s anjelmi a archanjelmi na nás apeluje, aby sme si životy nebrali, ale aby sme ich žili, nech sú akékoľvek.

Mnoho ľudí má o mne predstavu, že si žijem život ako vo vatičke,  ale aj ja som sa musela mnohých vecí vzdať, aby sme vôbec prežili. Niekedy dokonca požiadať o pomoc aj cudzích ľudí . Musela som prehodnocovať svoje priority. To je aj hlavný dôvod, prečo som na čas prestala písať na stránku, ale samozrejme pracujem na tom a nových knihách. A moje priority teraz?

V prvom rade:  ŽIVOT, SLOBODA DUŠE, ZDRAVIE, až potom tie ostatné veci .

Keď  duchovia samovrahov precitli a mali možnosť sa na svoj život pozrieť z inej perspektívy, pozrieť sa na to, čo bolo skutočne tým, čo ich dohnalo k samovražde, najčastejšie to bola myšlienkami oklieštená SLOBODA DUŠE.

Býva to aj zamilovanosť a slepá láska, ktorá nám nedovolí myslieť a trápi dušu.

Niektorí z tejto skupiny boli zaľúbení, ale ich láska z nejakého dôvodu nemohla byť naplnená a oni si pomysleli a povedali, že ich život stratil zmysel. Ich duša plakala, kričala, trpela uväznená v tejto myšlienke. V tejto ťažkej chvíli stačilo pár sekúnd  a …

Teraz na druhej strane sa učia vlastnej slobode  a chápať slobodu inej duše. Dnes vedia, že keby skutočne bezpodmienečne milovali, dopriali by svojej láske jej lásku, jej život a boli by vďační, že mohli spoznať tento pocit. Pretože láska láske nebráni.

Niekedy to nebola zamilovanosť, ale ich dušu väznili okovy spoločnosti. Spoločnosti, ktorá žije v predsudkoch, strachu z budúcnosti alebo „čo by na to povedali iní ľudia“, strachu z chýb, či straty postavenia,možno i strachu z nedostatku hmotných vecí, na ktorých v konečnom dôsledku aj tak nezáleží. Je jedno akému strachu, či predsudku podľahli, boli ním opantaní a snažili sa opantať aj svojich blízkych v domnení, že tak to je najlepšie a že majú skúsenosti a preto pravdu.

Najčatejšie to boli práve rodičia, ktorí chceli pre svoje dieťa to najlepšie. Len si nejako neuvedomili, že to najlepšie pre nich samotných a podľa nich, že si vlastne cez deti chcú naplniť svoje sny. Zabudli vnímať svoje dieťa. Nechceli mu dovoliť urobiť chyby, aby sa z nich mohlo poučiť, aby ich mohlo prežiť.  Prebrané názory rodičov od iných väzniteľov duší sa stali väzením pre dušu ich dieťaťa.

Duša dieťaťa to však nechcela. Chcela byť slobodná. Človek  trpel.   Nevedel si uvedomiť, čo sa to deje a ako z toho von. Nevedel a nedokázal sa postaviť a povedať „nie“ rodičom, škole, spoločnosti. Bál sa byť zlý a pripadal si slabý. Nedokázal, nevedel sa mať rád a nebáť sa. Ani si neuvedomil, že aj na zobratie si života potrebuje odvahu.

Teraz by už na tomto stavali, teraz by mysleli inak:  Ak mám odvahu zobrať si život, tak môžem mať aj odvahu ho zmeniť.                                                                                                                                         Teraz by túto odvahu zmenili napríklad na zvedavosť a otázky. Čo by sa stalo keby som sa nestal tým, čo chcú rodičia?  Aký by bol môj život, kde by ma osud zaviedol, keby som ju (jeho) nechal ísť? Čo by bolo, keby som sa prestal obhajovať a jednoducho neriešil  to, čo si o mne myslia druhí ľudia..

Už vedia, že život by im na tieto otázky odpovedal a hlavne by boli schopní spoznať aj nepríjemnosti a úskalia života s tým, že na konci respektíve na druhej strane by už vedeli, že postúpili na svojej ceste ďalej.  Že keby nepoznali trpké, nemuseli by spoznať sladké. Už by boli vďační aj za nešťastnú lásku, dôležité je, že ju spoznali a v budúcom živote na Zemi sa ju už nemusia učiť.

Dnes sa duchovia v tejto skupine snažia pomáhať tým, ktorí si život idú zobrať. Snažia sa na nich preniesť pocity zvedavosti a kupodivu  niekedy aj lenivosti a odkladania vecí, len aby zmenili svoje rozhodnutie UŽ NEBYŤ,  na ŽIŤ a sú šťastní, keď sa im to podarí.                                                                 Preto sa  niektorí rádoby samovrahovia   v poslednej chvíli rozhodnú neurobiť to. Buď ich pochytí „zvedavosť“ a počkajú si na odpovede, alebo sa oddajú lenivosti a odkladaniu. Skutok odložia na iný čas  a následne si to trebárs rozmyslia :). Vtedy sa aj stáva, že im duchovia, či anjeli vnuknú nápad, alebo ich kroky vedú niekam, kde náhodou stretnú niekoho, alebo niečo, čo im zmení postoj k životu.

Aj Marekova matka postupne mení svoj postoj k životu. Mení  svoje priority, má sa omnoho viac rada a určite sa s ňou na niektorom z kurzov, seminárov, či tvorivej dielne vytvárania svojho aurakvetu môžete stretnúť a ona vám povie o svojom poznaní.

2 komentáre to “Väznené duše. Precitnutia.”

  1. som rad ze zas pises 😉 inak toto je dobra tema 😉

  2. Ahoj Zdenka všetko naj k meninkam 🙂

Leave a Reply