Podarilo sa mu odísť v láske a slobode.

júl 24, 2019

 

Stalo sa mi, že som volala aj so živým človekom a okolo neho nebola strieborná žiara. Napriek tomu, že práve strieborno modrá žiara okolo človeka mi symbolizuje blízku smrť a okolo neho nebola, na druhý deň zomrel. Píšem tu o tom však z iného dôvodu.

Keďže bol v nemocnici a nedalo sa až tak s ním rozprávať a venovať sa mu úplne, volala som s jeho dcerou. Dcerka mu do nemocnice priniesla farebné papiere, aby sa mi lepšie darilo ho pochopit. Samozrejme papiere vo farbách čakier a dala mu vybrať si farbu, ktorá ho najviac pritiahne. Prvú si vybral ružovú – farba lásky. Tá mu chýbala aj tesne pred smrťou. Ani on nevedel mať rád sám seba a na poslednú chvíľu života spoznal aké je to potrebné. Dcére som poradila, aby mu povedala, že ho ľúbi a chválila ho v čomkoľvek, za hocijakú maličkosť. Potreboval to. Modrostrieborná žiara

okolo neho ešte nebola, možno som ju len práve nevidela. Len pri ňom sa to mlelo nejakými duchmi- z ktorých jeden bol Jozef, ale boli tam nejakí iní duchovia, čo v nemocnici môže byť úplne samozrejmé. Nebol čas sa úplne oddať rituálu a jeho dcére som povedala, že nádej žiť má, orientovala som sa podľa chýbajúcej modrostriebornej žiary. Znovu mi mala volat v pondelok, ale zavolala skôr. Neprešiel celý víkend, ozvala sa v nedeľu. Oznámila mi, že jej otecko zomrel. Ale bola rada, že mu stihla povedat, že ho má rada a dokonca jej to povedal aj on. Keďže bol pri ňom archanjel Raffael, mohli ho požiadať o pomoc. Dcéra archaniela velmi múdro prosila, aby sa stalo pre otca to, čo je pre neho najlepšie, nie

sebecky, aby prekonal chorobu. Nie to čo chceme my, ale aby sa stalo to najlepšie pre neho. Otec zomrel v potichu v spánku. Ja už viem, že dokonca bezbolestne a uzmierene, hoci ako druhú farbu si vybral oranžovú, farbu, ktorá naznačovala emóciu strachu, už ho potom nemal. Dokázali si povedat, že sa majú radi. Kým sme s jeho dcerou v nedeľu telefonovali a ona mi popisovala aj ako prebehla jej posledná návšteva, objavil sa aj duch jej otca. Nie vždy vidím ducha úplne presne, ako vyzeral ako človek. Býva to často skreslené- najmä výška sa nie vždy dá odhadnúť, pretože on sa môže vznášať a už to nás mýli. Samozrejme, že im znovu odkázal, že ich má všetkých rád aj nakreslením srdiečka. To sa deje veľmi často, takéto odkazy lásky. Dôležitejšie však bolo, že povedal, že nechce byť spálený. To bol odkaz!!! Dôležitý aj pre dcéru a ich rodinu, lebo sa o tom pred tým, než mi zavolala telefonicky rozprávali so sestrou a mamou a duch jej otca na to reagoval. Počul ich! Nechcel, aby jeho telo bolo spopolnené, hoci to už takmer plánovali a v rodine už nejaké kremácie urobili. Dôležitý bol aj pre mňa, pretože podľa toho som si mohla byť istá, že ten kto sa mi ukázal bol jej otec, pretože o tomto som ja nemala ani potuchy a nemala som to odkiaľ vedieť. Dôležitý bol aj pre ich rodinu. Mohli mu splniť posledné želanie a tým, že mi to povedal až po tom, ako sa o kremácii rozprávali, môžu veriť aj odkazu lásky v srdci.  Ale to, prečo mal práve takéto želanie je zas pre mňa záhadou. A to, že odišiel s láskou a v slobode jeho duše bolo aj na takejto pre nás ľudí obvykle smutnej situácii to najkrajšie. Pretože sloboda duše je nad všetky poklady.

Leave a Reply