Opäť kúsok poodhalená opona životov pred aj po živote.

február 21, 2018

Aspoň kúsok z pripravovanej knihy.

Čo o tom viem? Na Zemi žijem už vyše päťdesiat rokov. Okrem vidieť dianie vo svete, priniesla som si so sebou schopnosť vidieť za hranice materiálneho sveta. Ako som to objavovala, opisujem vo svojej knihe príbehov Biele Svetlo.

V tejto knihe chcem ľuďom na Zemi poodhaliť našu cestu o vtelení – príchodu duše na Zem, niektoré fragmenty zo zvláštneho života a aj čo ich môže čakať po smrti. Ako sa stanú duchom a v astráli  ich tiež môžu čakať rôzne nepredvídané veci. Lebo nie každý duch sa hneď dostane do Svetla -domova duší, mnohým treba pomôcť aj do neba, aj na Zem. Je to také kolo kolo mlynské…

Prijala som svoju inakosť a pokúšam sa dešifrovať záblesky poznania do reči, akej porozumie zvedavý smrteľník.

 

Najprv by som mala vysvetliť niektoré pojmy, ktoré budem používať a ako som k tomuto poznaniu prišla.

Odkiaľ to všetko viem? Mám pocit, že všetko to bolo také spontánne a samozrejme najviac ma presvedčili tak ako mnohých, osobné skúsenosti , ktoré rozpíšem v inej kapitole o mojom živote v tele teraz aj niektorých minulých životoch, kde v jednom z ich som prežila takmer dokonalú lásku vo dvojici.Prečo len skoro dokonalú? Pretože keby bola dokonalá už nikdy sa nemusím inkarnovať.

Ako vnímam Dušu a ako Ducha? V čom je rozdiel medzi nimi?

 „….Len jeden div je väčší ako more a tým je nebo,

len jeden div je väčší než nebo a tým je ľudská duša…“.  Citát, ktorý mi od niekoho prišiel na email,  ma inšpiroval k tomu, aby som dušu prirovnala k oblakom. Pre našu dušu neexistuje žiadna vzdialenosť a má schopnosť ísť do vnútra – vnímať absolútne najmenšie čiastočky, aké vo všetkých svetoch aj dimenziách existujú,aj von – čiže navštíviť vzdialené planéty a galaxie. Diaľka jej nerobí tak isto žiaden problém. V tejto knihe, aby sa pochopilo delenie duše, si ju môžeme prirovnať napríklad k bielym oblakom na modrej oblohe. Keď sa spoja, nepríde nám to divné, ani keď sa roztrhnú a zmenia tvar. Stále je to oblak a pre nás bude prestavovať dušu. Každý kúsok oblaku – duše si pamätá, čo zažila samotná a aj zdieľala s ostatnými časťami duše. Po odtrhnutí  každý kúsok oblaku- duše môže putovať niekam inam. Niektorý sa bude vyhrievať na slniečku a ukazovať svoju krásu a iný kúsok sa stretne s tmavým mračnom, na chvíľku sa sám možno zmení na mračno, možno dokonca zažije búrku, alebo naopak mračno – tmavú dušu pekne rozjasní. Ak čítate tieto riadky, uvedomte si, že aj vy ste trojica telo, duch aj duša. Duša je farebná. Predstavte si mnoho farebný oblak a napríklad oranžová časť sa odtrhne a putuje samostatne.  Podľa tejto farby duše,  sa potom vytvorí aj základ našej aury – svetelného obalu tela. Pretože duša presahuje ducha aj telo v podobe aury je ju možné vidieť a dnes už aj nafotiť. Telo má energetické uzly- čakry. Každá čakra  má inú frekvenciu a je inej farby a podľa toho na ktorej čakre sa duša snaží  o poznanie, tak tá sa rozvíja a rozširuje svoje poznanie na nej cez hmotné telo. Takže aj modrá duša – človek s modrou aurou, môže získavať poznanie napríklad na oranžovej čakre. Hlavným poznaním cez oranžovú čakru je tvorivosť.

Čo sa stane s dušou po tom, ako opustí telo, teda po smrti? Musíme si uvedomiť, že v tele nebola celá duša, ale len tá oddelená  časť duše, ktorá sa chcela narodiť a prežiť nejaký život cez pevnú hmotu – čiže telo stvorené na Zemi a ducha, ktorého si sama pripravila. Ale môže sa stať, že ju práve tento duch zadrží pri zemi  životom  nadobudnutými vlastnosťami a najmä ľpením na svojich blízkych, či iných živých ľuďoch, majetku – predmetoch, alebo situáciách, prežitých na zemi v tele z mäsa a kostí. Zvlášť ak človek zahynul vo viere, že smrťou všetko končí, ale nieje to pravidlo. Duch môže byť ovplyvňovaný inými ľuďmi, duchmi a dušou, ktorí môžu byť  ešte v tele živého človeka a aj duchmi, ktorí sú bez hmotného tela, čiže po smrti. Tiež ho môžu ovplyvniť aj iné astrálne bytosti – dokonca aj také, ktoré si v mysli sám vytvoril – tzv elementáli a tak môže telo aj duch trpieť . Mohol ostať aj uväznený v priestore či časovej slučke a stále dookola môže prežívať posledné chvíle smrti. Pokiaľ sa  takémuto duchovi  pomôže precitnúť do nového bytia po smrti, ľahšie spoločne so svojou  dušou  odíde do Svetla – domova duší, kam ho môžu odprevadiť božské bytosti alebo niekto z rodiny a bude sa cítiť naozaj božsky.

Domov duší je nádherný.. Svetelné mestá, dediny, budovy , samoty. Všetko, čokoľvek si viete aj neviete predstaviť v nepredstaviteľnej kráse, pohode,láskyplných pocitov- proste bezpečný, pohodový domov. Nádherná príroda, stromy, kvetiny, zvieratá. Láska na nás žiari z každého smeru, ak sme sa s dušou dostali po smrti sem, sme v jednote so všetkým. Na Zem ideme zažiť dualitu a iné vnímanie cez hmotu – materiálno.  Každá duša si zhodnotí, čo sa naučila a pochopila a čo ešte jej bude treba rozšíriť, pochopiť a zjemniť. Čím sa naplniť. Pozrie na seba v absolútnej nahote  a božské bytosti jej pomôžu pochopiť všetko, čo na zemi prežila a pozrieť sa na seba očami tých, ktorých na Zemi stretla a pocíti všetko to, čo cítil človek s ktorým prišla do styku. V jedinom okamihu vidí  celý svoj  pozemský život a precíti pocity a emócie akými na ľudí zapôsobila z ich pohľadu a ich pocitov.  Ak na niekoho mohla byť lepšia a nedohodla sa pred vtelením inak, vtedy sa duša rozhodne, že sa znova inkarnuje prežiť život láskavejšieho človeka. A nie , nemyslím si , že sa človek inkarnuje do zvieraťa, ale naopak je to asi možné . Ktovie? Veď život je taký nádherne tajomný.

DUCH:

Čo je Duch a čo sa s ním deje po tom, ako opustí telo, teda po smrti? Duch je vlastne priehľadné vrece- bublina v ktorej ešte stále sídli duša, ktorá ho osídlila pred vtelením, len po smrti je už ovplyvnený pozemskými zážitkami a udržuje si podobu hmotného tela, teda podobu človeka akým na Zemi bol a vyzeral.

Ducha pred vtelením si môžeme predstaviť ako priesvitné vrece, alebo bublinu, do ktorého si duša uloží všetky vlastnosti, emócie, v rôznych podobách aj spomienky na minulé životy, aj to, na čom sa dohodla s inou dušou, aby iná duša mohla zažiť situáciu, ktorá ju posunie vo vnímaní. Počas pozemského života si ducha tiež napĺňame emóciami, ktorým dávame prednosť, aj inými vedomosťami a znalosťami, prijatím zážitkov do ktorých sa dostaneme, alebo si ich aj sami vytvoríme v súlade s naším plánom duše. Ducha v tele nám cez myseľ  napĺňajú aj všetky naše myšlienky aj tie ktoré sme prijali na základe ovplyvňovania spoločnosťou v ktorej sme vychovávaní. Naozaj sa žiadna neschová 🙂

 

Leave a Reply