Biele Svetlo

KNIHA: Biele Svetlo
Autorka: Zdenka Janková

Príbehy pre tých, ktorí nemali to šťastie stretnúť sa s inými svetmi. Kniha poodhaľuje oponu života v nich.

Autorka pútavo opisuje zážitky o správach z druhého sveta, o duchoch, ktorí nám dávajú vedieť, čo by dnes na svojich životoch zmenili,  o deťoch, ktoré sa nemohli narodiť, lebo matka išla na potrat, čo sa môže stať ak spácha niekto samovraždu, prepadne drogám, alkoholu, alebo túžbe byť od niečoho závislý alebo k niekomu pripútaný. Autorka vyrozprávala svoj príbeh, aby iným ľuďom pomáhala a vlievala im do srdca odvahu, odpustenie a lásku.

Knihu si môžete objednať na telefónnom čísle: 0917 676 993

Úryvky z knihy

Mám určité jasnovidecké schopnosti?
ÁNO
Môžem vedieť všetko?
NIE
Dokážem vidieť bytosti z iného sveta?
ÁNO
Som preto iná ako ostatní ľudia?
NIE
Môže sa to stať hocikomu, že sa mu ukáže zosnulý?
ÁNO
Musí sa to stať každému?
NIE
Pomáhajú mi niekedy bytosti z iného sveta?
ÁNO
Môžem preto riešiť veci inak ako ostatní?
NIE
Môžu bytosti z iného sveta ovplyvnňovať moje rozhodnutia?
ÁNO
Musím sa rozhodnúť tak, ako chcú oni?
NIE

POKLAD…

Na kurz sa mi podarilo prísť o jeden deň neskôr. Narušila som tým trochu priebeh kurzu a možno preto si ma ostatní všimli. Zapracovala som sa však rýchlo a lektorovi som nedala pokoj s otázkami. Na kurze bol aj mladý muž, ktorého môj problém a otázky s ním súvisiace veľmi zaujali. Aj posledný, tretí deň kurzu, sa cez obedňajšiu prestávku šiel každý zvlášť postarať o svoj žalúdok. Samozrejme, že aj ja. Hľadala som obchod či reštauráciu, kde si naplním škvŕkajúce brucho. Spoza rohu sa vynoril už spomínaný mladý muž – Martin. Nevidela som však len jeho. Nad hlavou sa mu vznášala hmlistá postava staršej ženy.

Oslovila som ho:
– Vám zobrela babička, však?
– Vy ju vidíte? – odpovedal mi otázkou a zarazene na mňa pozeral.
Dával si do súvisu moje reči na kurze s mojou otázkou.
– Áno, myslím, že je pri vás.
– Vedel som, že sú ľudia, ktorí majú takéto schopnosti. Veľmi som sa chcel s niekým takým stretnúť. Som rád, že ste na kruze. Chcel by som sa s vami rozprávať viac. Viete, mne zomrela aj teta. V tom momente som pri ňom videla aj ju. Nielen, že som ju videla, ale boli mi okamžite známe aj iné veci a súvislosti medzi nimi, preto som povedala:
– Ale vaša teta zomrela skôr než babička.
– No, teta mala asi tak…
– Štyridsať, – skočila som mu do reči, – a bola tak trochu pri tele, však?
– Áno, – pozeral sa na mňa prekvapene.
Pokračovala som:
– Vaša babička dosť pila, však? Prišli vás chrániť a varovať pred alkoholom. Probémy by sa nemali riešiť alkoholom.
– Viete, keď zomrela babičkina dcéra, tak babička začala viac piť. Ale prečo je tu aj teta?
– Hneváte sa na ňu za to, že zomrela taká mladá.
Treba jej odpustiť.
– Ale ona toľko pila, nechala tu dve deti. Mala problémy s tlakom a nechcela sa liečiť. Veď čo tie deti?
– Teraz jej treba odpustiť. Už sa na ňu nesmiete hnevať. Aby mohla odísť, nesmie ju už trápiť váš hnev. Babička mi stále ukazuje ruky, upozorňuje ma na ne. Neviem prečo, ale že sa nemusíte báť o ruky.
– Viete, ona na nich mala ekzém a ja sa bojím, že ho dostanem tiež, tak si ich stále umývam. To asi preto.

pokračovanie v knihe